už sama neviem, čo je realita a čo len spriadanie mojej vlastnej mysle... čo je pravda, a čo klamstvá...
počúvam, rozprávam, cítim... otvorila som svoje srdce, rozdala a zrazu mi nič z neho neostalo, len čriepky...
tisíce myšlienok, každá z nich ma svoju pravdu a niekde hlboko vnútri plače moje zlomené srdce a kričí.. DOSŤ UŽ!!!
never ani jednej, som tu ja... dobodané, sklamané, otrasené.... ale stále v sebe nosím lásku, len ju musíš znovu nájsť...
a vraj nepočúvam ja, a všetko prežívam príliš emocionálne... tak aspoň nie som chladná ako skala... ZATIAĽ...
Komentáre